JE TO NAŠA VOĽBA, ČO S TÝMI VOĽBAMI

Už viem! Povedala som si, keď som konečne jasne vypočula svoje vnútro. Bez toho, aby sa mozog moje cítenie snažil upraviť faktami či presvedčeniami do nejakej (pre tento svet) prijateľnej formy. Nie, už to neplatí. A hoci sa veľa ľudí ešte tomu bráni, svet sa posúva inam, svet je už iný, len my ho držíme v tej iluzórnej podobe, na ktorú sme tisícročia zvyknutí. Niet divu, bola to dlhá doba.

A teraz k politike. Uf. Nečakala som, že tieto slová zo mňa niekedy vyjdú. No to je presne ono. Nič neškatuľkuj.

Vo veľa témach a celkovo v živote som, tak trochu, podivín. Som z iného sveta. Na témy, na ktoré sa bežne ľudia dívajú cez krvopotne držané tradície, zvyky a (už pre niektorých z nás zastaralé) spôsoby myslenia, sa pozerám tak trochu inak. Akoby „cez to“, tak zhora, tak celistvejšie a prítomnejšie a prepojenejšie.

To je, ako keď sedíš s niekým na pive a on ti furt dookola slepo omieľa zážitky z minulosti a drží sa stále nejakého svojho presvedčenia…                a furt a furt dookola. A ty sa mu snažíš vniesť svoj svieži pohľad do jeho problematiky, no on to nevidí. Vidí bolestný zážitok cez vzorec myslenia, ktorý nedokáže opustiť. Nevie sa na to pozrieť tvojimi očami. Necíti to, nevidí ten svet. Vidí z toho milión-izbového hotela s obrovskou záhradou a atrakciami len tú jednu svoju tmavú komôrku, v ktorej celý život žil. Neverí, že je niečo viac.

No a my ľudia sa konečne zobúdzame. Aj ja sa zobúdzam a konečne vidím seba a svet. Konečne cítim. A naberám odvahu ukázať to strnulému svetu.

Cítim, že tento článok je potrebný.

Hoci som sa zdráhala ho napísať, cítim, že už niektorí jedinci budú natoľko otvorení, aby ho vedeli prijať. A to stačí. Takto to postupne pôjde.

Politika bola vždy pre mňa jednou z tém, z ktorej som bola zmätená. Nie kvôli nedostatku informácií či neschopnosti vytvoriť si úsudok. Práve naopak. Vždy som cítila, že ak sa v tom chcem vzdelávať, šprtať či vytvárať si rozhľad a závery, nejde to z môjho vnútra, idem proti sebe. Stále som šla proti sebe. (okrem iného aj v politike) Lebo však takto BY TO MALO BYŤ. Mal by si voliť, veď si občan, veď je to tvoja budúcnosť, veď neviem čo a neviem čo. Aaaano, sme dobrí v argumentoch, „faktoch“, informáciách, lebo k tomu sme boli vedení. Učiť sa, mať „prehľad“, mať tituly, názory, viesť ego vojny… OSTAŤ, motkať sa v RACIU a biť sa za svoju „pravdu“. Lenže to všetko je ilúzia. Čím ďalej, tým viac mi nejaký rozhľad, informácie a „akože pravdy“ nedávajú zmysel. Prečo? Lebo je to ilúzia, čistá ilúzia…

 

Všetko sa mení, svet sa mení, len my to brzdíme. Zo zvyku. A je pre nás neuveriteľne ťažké pozrieť sa na to konečne INAK.

Mirko mi raz povedal… všetko je aj tak úplne naopak.  A ja som po čase zistila, že fakt. A vieš čo je najviac naopak? To, o čom si krvopotne presvedčený, že je tak, nechceš si tú „pravdu“ nechať zobrať, agresívne ju brániš, s pohŕdaním odsudzuješ tých, ktorí s tou tvojou „pravdou“ nesúhlasia. Pretože keď niečo naozaj cítiš ako Pravdu, je tam len láska a prijatie. Nie je možné, aby „pravda“, ktorá súzni s tvojou bytosťou, odsudzovala, ničila vzťahy, nenávidela a rozpútavala hnev.

A teda k politike toľko: Nikdy, nikdy, nikdy som necítila, že je to niečo pravdivé, potrebné a že to je niečo, čo chcem podporovať. Keďže som mala myslenie nainfikované tým, čo väčšina spoločnosti, mala som výčitky, že sa o to nezaujímam, že mám voči tomu odpor, že tam nechcem dávať energiu. A výčitky boli preto, že som si nedokázala stáť za svojim cítením, za svojou čistou dušou, ktorá cíti, čo je pravé, čo je život, čo je láska. Nechcela som sa počúvať, lebo ma od mala učili, že správne je to, čo povie okolie, spoločnosť, druhí ľudia. Nepovedali mi, že mám počúvať seba. Nepovedali mi, že všetko ide zvnútra, že Pravda je vo mne. A tak som si šla životom vo všetkých oblastiach.

Od kedy mám volebné právo, tak som niekedy bola, niekedy nebola voliť. Keď som nebola, cítila som v sebe pokoj, no zároveň pocit viny a strach z odsúdenia. Keď som bola voliť, bolo to preto, aby som bola „dobré dievča“, „správny občan“, „múdra žena“, … ovca. Vnútorne som to tak necítila. A tí „hore“ sa usmievali a spokojne sa pozerali na to, ako im pekne vyšlo infikovanie našich myslí. Ten, kto má z tohto všetkého osoh, nám (jednoducho povedané) krásne naprogramoval hlavičky, hodil nás do piesočku, pridal tam rôzne strany, veľa názorov, politikov s kladmi aj zápormi, takých, aby nebolo možné zhodnúť sa na tom, ktorý je ten správny a už sa len pozerali na to, ako sa tam ako zmätení chrobáčikovia motkáme v tom vyhradenom priestore, hľadáme tú „akože svoju pravdu“ (niečo z toho, čo nám tam prisypali), a hádame sa do krvi nevediac, že to je nekonečný príbeh… že to nikam nevedie. Jedine k tomu, aby nás ešte viac oddelili od seba samých, od svojej Pravdy a od seba. Aby nás rozdelili… Och, ako krásne nás rozdelili … teda my sme sa chytili do pasce. No a keď sme rozdelení a pohádaní, sme slabí. A tak sa tu hrabkáme na jednom veľkom piesočku, vyberáme si z pravdičiek, ktoré nám dali tí, ktorí piesok stvorili a hádame sa, nenávidíme sa, hladkáme si egá a vôbec nevidíme, čo sa zatiaľ deje mimo piesku. A nevidíme, že MY týmto podporujeme, aby celý tento systém fungoval. No krásne, čistá práca. Slepota, klapky na očiach, oddelenosť.

A ja som dnes pochopila… ja som dnes precítila. Celé toto predvolebné obdobie vo mne kumulovalo ten môj vnútorný boj, ktorému som nerozumela.

To, že mi to celé nedáva zmysel, že to fakt kurva silno proste necítim a potom silný program v hlave, že „mala by som“. Tie apely z každej strany, „ak nebudeš voliť, si hlúpy a privedieš náš svet do záhuby!“. Je to šikovne vymyslené. Tak krásne premyslené. Aby aj tí, ktorí cítia, že NIE, aby dostávali rady, cítili manipuláciu a agresivitu tých, ktorí cítia, že sú prebudenejší a idú spasiť svet tým, že budú voliť.

A teraz netvrdím, že týchto ľudí odsudzujem. Nie, práve toto je to! Toto je tá podstata. Že čokoľvek si myslíme, čokoľvek cítime, len sa, prosím, prijímajme! Ľúbme sa. A ľúbme silno aj tých, ktorí majú úúúplne iné názory. Toto je človečina! Toto je láska. Ostatné sa poddá. V láske sa to všetko rozplynie. Cítim to.

Takže výsledok!

  1. Jedna vec je to, že cítim, že sa nechcem v tomto angažovať, že nechcem dávať do politiky svoju energiu. Necítim potrebu podporovať tento systém. Cítim, že to nepodporí náš rast, lásku a život. A že si za tým stojím, pretože to tak cítim a dôverujem si. Posledný doťuk bol dnes vďaka Jardovi Dušekovi vo videu „Proč nevolit“. Vtedy mi zapadol posledný komponent do mojej zmätenej volebnej skladačky. A konečne som sa prijala a cítim pokoj a lásku. Presne takto to cítim aj ja.
  2. No a druhá vec je to, že hoci viem, že veľa ľudí má iný názor – ten teraz viac trendy – (a má ho veľa ľudí, ktorých si vážim, ktorých mám rada, ktorí sú moji kamaráti či rodina), tak aj napriek tomu nemám potrebu ich odsudzovať, ukončovať vzťahy či s pýchou nimi pohŕdať. Prijímam to všetko a prijímam ich so všetkým. Milujem totiž človeka, jeho esenciu, dušu, energiu, nie všetko okolo. Lebo názory a životné etapy sa menia. To človečie jadro nie. Tá absolútna láska, čo je v nás nie. Bolo by hlúpe nemilovať človeka kvôli niečomu, čo mu nepatrí. (názory, nálepky, postoje, emócie)

Takže takéto posolstvo som vám chcela priniesť… aby sme sa pozreli trochu cez.

A ak môj článok niekoho podnieti odsúdiť mňa ako človeka či prerušiť so mnou kontakty, tak to taktiež prijímam. Robme hlavne to, čo cítime. Aj takéto prečistenia vzťahov sú dôležité, keď to tak naozaj cítime a je to ukončované z lásky. Takže, prijímajme sa, prijímajme svoju rozdielnosť. Veď… čo ak je napokon všetko aj tak naopak? 🙂

 

 

S úctou a láskou,

Katarína

 

PS: Príde mi práve krásne, akí sme rozdielni, ako sa učíme a vnímame veci inak. A že ich zdieľame a robíme osvetu. Dokonca s láskou prijímam, keď niekto robí aj opačnú osvetu ako ja. Tú „voliť“. Páči sa mi, že niečo robí, že zdieľa, že inšpiruje, podnecuje k vnímaniu, otvára témy. Veď predsa najdôležitejšie je, že zdieľame seba takých, akí sme a že to, čo robíme, robíme z priestoru lásky a nie z priestoru negativity a odporu. A keď všetko, čo robíme, je z lásky a z toho, že to tak vnútri naozaj cítime, všetko okolo nás sa popreskladáva tak, aby to bolo v súlade s láskou. Takže aj tento náš systém, štýl života, ktorý už nemá dlhú životnosť tak, ako to teraz funguje. Ďakujem za všetkých.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

CommentLuv badge