AKO MAL BYŤ MOJIM PRVÝM A O MRCHÁCH alebo V HLAVE TO ZNIE ĽAHŠIE

Som hrdina. Keď nemusím ísť do akcie. Však keď sa ani nepokúsiš navariť, nepripáliš. A to chceme? Pripálené jedlo je predsa zážitok! (kým nemáš niekoho nasýtiť a nemáš plán B… ale veď aj to je zážitok, len trochu iný) Jednoducho, všetko je ľahké a jasné, kým to nezačneme robiť.

Hrdinom páchnem hlavne vtedy, keď si predstavujem, čo všetko BY SOM MOHLA a čo všetko BY SOM CHCELA… Rozprávanie – furtadokolečka, aktivita – anizanič. Presviedčam seba a ostatných, že to by som dala aj s prstom v zadku. V hlave a cez ústa to ide akosi jednoduchšie. (kým ti niekto nepovie: Tak to urob.) Pri fantazírovaní nemám prekážky, tam nie je cesta, tam je len konečná vízia. V hlave sa mi, totiž, (kým len sedím na riti, kritizujem druhých a hrám sa na hrdinu) nechce vymýšľať dramatickú kľukatú cestu. Takú fantáziu a zmysel pre humor, aké má život, nemám. To nedám. Život je pán.

A možno aj tuším, že ma to v realite môže oplieskať o múry mojej cesty a možno aj tuším, že by to bola ťažká skúška. Katarína, to radšej nepriznaj. Povedz len, že však toto by si dala, keby si chcela. Ale na teba je to moc jednoduché…

Kým všetkým som už bola a aké to bolo krásne a idylické. V mojich predstavách… Je čas dať ich von. Hlava má obmedzený úložný priestor.

Tak a naberiem odvahu (hrdina zmizne, objaví sa zrazu milión obáv), dám to von a prídu. Vždy prídu. Prekážky. Tie mrchy, fuj.

Našťastie, s mrchami môžeš mať rôzny vzťah. Myslím si, že je lepšie mať ich za kamošky a prijať ich také, aké sú. Keď na ne ideš protiútokom a pobiješ sa s nimi, môžeš skončiť prinajmenšom s doškriabanou tvárou a ďaleko sa nedostaneš. Alebo sa zľakneš a vrátiš sa naspäť. A v hlave ti cestou späť hrá dookola: „Na čo si to vôbec skúšal? Veď si vedel, že na to nemáš!“ Mrchy ti to dosvedčia. No tiež je možnosť, že si ich obzrieš, uznáš, že ťa zaujali svojou nevšednosťou a ostrým sebavedomým vystupovaním, prijmeš ich, dáš si s nimi pivo (možno aj panáka, dva, tri…), a sú tvoje. Žartujete spolu, vymieňate si skúsenosti a názory, a ty zistíš, že si zas o niečo silnejší a máš viac energie. Rozlúčite sa s úctou a vďakou a ideš ďalej. Dýchaš ľahko a zhlboka. Si spokojný, hoci vieš, že ťa tam čakajú ďalšie. No ty si na to predsa pripravený.

Takže takto to je s mrchami. Všelijako. Vždy máš viac možností. Ešte som sa chcela priznať, že tento článok mal byť mojim prvým. No ako som písala v tom, ktorý reálne prvý je, tento napadli iné myšlienky a dostal sa do konečnej podoby až teraz. Už sa tomu nebránim. Idem, kam ma moje ja vedie. Lebo viem, že tak je to v poriadku. A kto očakával väčšiu pointu článku, aj takú mám:

Všetko je presne tak, ako to má byť. Viem, že to platí aj o mojom písaní. A keby len to…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

CommentLuv badge